Idú tri korytnačky po púšti. Idú, idú asi 2 roky a uvidia na zemi poháriky, ale pomyslia si, že načo sú im, keď nemajú vodu. Tak teda idú ďalej. Stále sú smädné, lebo nič nepili už dlhé roky, keď tu zrazu po 5 rokoch uvidia vodu. Potom si spomenú, že predtým videli poháriky, tak teda nechcú piť len tak divoko, ale pekne kultivovane, tak sa dohodnú, že jedna sa vráti po tie poháriky a tie ďalšie ju počkajú na mieste. Tie dve počítajú, že 5 rokov tam, 5 späť, takže keď prejde 10 rokov mala by sa vrátiť tretia aj s pohárikmi. Čakajú, čakajú a prejde 10 rokov, ale tretej korytnačky nikde. Tak sa teda dohodnú, že asi sa jej teda niečo stalo, keď sa nevrátila a rozhodnú sa, že sa napijú, aby aspoň ony prežili. Vtedy tretia vyskočí spoza kríku a hovorí:
- Ale tak toto... To som mohla čakať, takúto zradu... Ja po tie poháriky pôjdem jedine, ak si budeme dôverovať.