Ranená breza

Mesiačik veľký zlatistý
bozkáva brezu na listy:
"Brezička, breza, riekni mi,
prečo tak chlasceš noci, dni?"

Pozrela breza do neba,
poldecák vliala do seba,
pritisla vodku ku perám:
"Mesiačik, ty kokso, umieram!"

"Čo?" skríkol mesiac na skaly.
"Hovno!" skaly trikrát zvolali.

Zastenal pnisko opilý:
"Nemám čo húliť, debili.
Sekeru mám zaťatú do dreva,
lieh sa mi zo žíl vylieva."

Mesiačik zašiel nastal deň,
grcali listy, grcal peň.
Keď svitla teplá nedeľa
ožratá breza umrela.